Môže byť tajná nahrávka použitá ako dôkaz v trestnom konaní?

(6 - 8 minút čítania)

Predstavte si, že vediete súkromný rozhovor a netušíte, že druhá osoba má zapnutý diktafón. Neskôr sa nahrávka ocitne v rukách polície a napokon aj pred súdom. Môže byť použitá ako dôkaz, hoci ste s jej vyhotovením nikdy nesúhlasili?

Odpoveď nie je jednoduché "áno" ani "nie". Najvyšší súd Slovenskej republiky sa touto otázkou zaoberal v uzneseniach sp. zn. 1Tdo/33/2021 a 2Tdo/33/2026. Z oboch rozhodnutí vyplýva, že súkromná nahrávka môže byť v trestnom konaní použitá aj bez výslovného súhlasu všetkých účastníkov rozhovoru. Nejde však o automatické pravidlo. V každom prípade treba skúmať najmä, kto nahrávku vyhotovil, koho komunikácia bola zaznamenaná, za akých okolností nahrávka vznikla a aký význam mala medzi ostatnými dôkazmi.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/33/2021

Skutkový stav

Obvinený bol uznaný vinným z obzvlášť závažného drogového zločinu. Podľa skutkových zistení mal maloletej, ktorá nemala ani pätnásť rokov, ponúknuť pervitín, presviedčať ju, aby ho užila, a vysvetliť jej spôsob aplikácie. Pri osobnej prehliadke u neho bola zároveň zaistená marihuana (uznesenie sp. zn. 1Tdo/33/2021, s. 1 - 2).

Jedným z dôkazov bola nahrávka rozhovoru medzi svedkyňou F., maloletou poškodenou a jej matkou. Nahrávku vyhotovila svedkyňa F. bez predchádzajúceho súhlasu ďalších dvoch účastníčok rozhovoru. Samotný obvinený však účastníkom nahrávaného rozhovoru nebol a jeho komunikácia zaznamenaná nebola (uznesenie sp. zn. 1Tdo/33/2021, s. 8).

Obvinený namietal, že išlo o nezákonný dôkaz, pretože maloletá ani jej matka o nahrávaní nevedeli a nedali naň súhlas. Najvyšší súd však poukázal aj na následné vyjadrenie matky maloletej na hlavnom pojednávaní, podľa ktorého s vyhotovením nahrávky súhlasila a konanie svedkyne považovala za správne (uznesenie sp. zn. 1Tdo/33/2021, s. 9).

Najdôležitejšie úvahy Najvyššieho súdu SR

• Práva na ochranu súkromia sa môže dovolávať predovšetkým osoba, do ktorej súkromnej komunikácie bolo zasiahnuté. Keďže komunikácia obvineného zaznamenaná nebola, vo vzťahu k nemu nebolo možné hovoriť o porušení práva na súkromie podľa článku 8 Dohovoru. Z jeho pohľadu bolo potrebné skúmať najmä právo na spravodlivý proces podľa článku 6 Dohovoru (uznesenie sp. zn. 1Tdo/33/2021, s. 8).

• Ustanovenia § 114 až § 116 Trestného poriadku upravujú vyhotovovanie záznamov orgánmi verejnej moci. Nemožno ich preto automaticky uplatniť na nahrávku, ktorú z vlastnej iniciatívy vyhotovila súkromná osoba (uznesenie sp. zn. 1Tdo/33/2021, s. 9).

• Ani prípadné porušenie práva na súkromie podľa článku 8 Dohovoru nemusí automaticky znamenať porušenie práva na spravodlivý proces podľa článku 6 Dohovoru. Rozhodujúce je posúdenie spravodlivosti konania ako celku (uznesenie sp. zn. 1Tdo/33/2021, s. 9).

• Závažný problém by vznikol najmä vtedy, ak by nezákonne získaná nahrávka bola jediným usvedčujúcim dôkazom a obhajoba by zároveň nemala možnosť jej pravosť, obsah alebo spôsob získania účinne spochybniť (uznesenie sp. zn. 1Tdo/33/2021, s. 9 - 10).

• V posudzovanej veci nahrávka iba podporovala výpoveď maloletej, jej matky a svedkyne F. Vina obvineného preto nebola založená výlučne ani rozhodujúcim spôsobom na jej obsahu (uznesenie sp. zn. 1Tdo/33/2021, s. 10 - 11).

Najdôležitejší záver

"Zvukový i obrazový záznam komunikácie súkromných osôb [...] môže byť v trestnom konaní použitý ako dôkazný prostriedok."

Najvyšší súd súčasne zdôraznil, že prípustnosť takého dôkazu sa musí posudzovať so zreteľom na právo na súkromie podľa článku 8 Dohovoru a právo na spravodlivý proces podľa článku 6 Dohovoru. Protiprávne konanie páchateľa pritom nemôže požívať ochranu podľa § 12 Občianskeho zákonníka (uznesenie sp. zn. 1Tdo/33/2021, s. 11).

Z vyššie citovaného vyplýva, že nahrávka vyhotovená jedným z účastníkov súkromného rozhovoru nemusí byť nezákonným dôkazom iba preto, že ostatné osoby o nahrávaní nevedeli alebo s ním vopred nesúhlasili. Tento záver však nemožno zovšeobecniť na každú tajnú nahrávku. V uvedenej veci bolo podstatné, že obvinený nebol účastníkom zaznamenanej komunikácie, nahrávka nebola jediným ani rozhodujúcim dôkazom a jej obsah iba podporoval ďalšie vykonané dôkazy.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/33/2026

Skutkový stav

V druhom prípade bol obvinený uznaný vinným z prípravy zločinu obmedzovania osobnej slobody v súbehu s prípravou zločinu marenia spravodlivosti. Podľa skutkových zistení mal inej osobe ponúknuť 5 000 eur za to, že nájde poškodeného J. Y., proti jeho vôli ho dopraví do Bardejova a odovzdá obvinenému. J. Y. pritom vystupoval ako poškodený a svedok v inom trestnom konaní vedenom proti obvinenému (uznesenie sp. zn. 2Tdo/33/2026, s. 1 - 2).

Dňa 19. júna 2024 sa na farme v Krahuliach uskutočnil rozhovor medzi osobami Y. X., L. O., U. U. a T. W. Rozhovor nahrala T. W., teda jedna z jeho účastníčok. Samotný obvinený na stretnutí prítomný nebol a nahrávka nezachytávala jeho komunikáciu (uznesenie sp. zn. 2Tdo/33/2026, s. 9).

Obvinený namietal, že zaznamenaný rozhovor prebiehal po požití alkoholu, jednotlivé výroky neboli myslené vážne a súdy ich interpretovali bez potrebného kontextu. Najvyšší súd však poukázal na to, že dovolanie založené na § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku neslúži na nové hodnotenie dôkazov alebo na preskúmavanie správnosti skutkových zistení súdov nižších stupňov (uznesenie sp. zn. 2Tdo/33/2026, s. 2 - 4).

Najdôležitejšie úvahy Najvyššieho súdu SR

• Nahrávku vyhotovila jedna z osôb, ktoré sa priamo zúčastnili zaznamenaného rozhovoru. Nešlo teda o odpočúvanie cudzej komunikácie nezúčastnenou treťou osobou (uznesenie sp. zn. 2Tdo/33/2026, s. 9).

• Na nahrávke nebola zachytená komunikácia samotného obvineného. Túto okolnosť výslovne zohľadnil už súd prvého stupňa pri posudzovaní použiteľnosti nahrávky, pričom Najvyšší súd jeho záver potvrdil (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/33/2026, s. 9).

• Nahrávka nebola jediným ani výlučným dôkazom. Dopĺňala a osvedčovala pravdivosť výpovedí svedkov Y. X. a L. O., ktorí vypovedali v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní (uznesenie sp. zn. 2Tdo/33/2026, s. 9).

• Najvyšší súd konštatoval, že prípustnosť súkromnej nahrávky treba posudzovať so zreteľom na právo na súkromie a na spravodlivosť trestného konania ako celku (uznesenie sp. zn. 2Tdo/33/2026, s. 9).

• Námietky týkajúce sa požitia alkoholu, dôveryhodnosti svedkov alebo významu zaznamenaných výrokov smerovali prevažne proti skutkovým zisteniam. Tie Najvyšší súd pri uplatnenom dovolacom dôvode nemohol nanovo preskúmavať a meniť (uznesenie sp. zn. 2Tdo/33/2026, s. 3 - 4 a 9 - 10).

Najdôležitejší záver

"Zvukový záznam bol použiteľný v trestnom konaní v súlade s § 119 Trestného poriadku."

Z vyššie citovaného vyplýva, že Najvyšší súd v rozhodnutí 2Tdo/33/2026 nadviazal na právne závery vyslovené už v rozhodnutí 1Tdo/33/2021. Ani toto rozhodnutie však nemožno vykladať tak, že každá súkromná nahrávka je automaticky prípustná. Rozhodujúce boli konkrétne okolnosti prípadu, najmä postavenie osoby, ktorá nahrávku vyhotovila, absencia zaznamenanej komunikácie obvineného a podporný, nie výlučný význam nahrávky.

Čo teda platí

Súkromná zvuková alebo obrazová nahrávka môže byť v trestnom konaní použitá ako dôkaz aj vtedy, keď bola vyhotovená bez výslovného súhlasu ostatných účastníkov komunikácie. Neplatí to však bezvýhradne. Vždy treba skúmať najmä, no nie výlučne, či nahrávku vyhotovil účastník rozhovoru alebo nezúčastnená tretia osoba, koho súkromie bolo zasiahnuté, aký bol účel jej vyhotovenia, či je nahrávka autentická a úplná, či mala obhajoba reálnu možnosť spochybniť ju a či ide o jediný, rozhodujúci alebo iba podporný dôkaz. Obe analyzované veci sa navyše týkali nahrávok rozhovorov, ktorých účastníkom obvinený nebol, a v oboch prípadoch mala nahrávka iba podporný význam. Z týchto rozhodnutí preto nemožno bez ďalšieho vyvodiť rovnaký záver pre prípad, v ktorom by bola tajne zaznamenaná priamo komunikácia obvineného alebo by nahrávka predstavovala jediný dôkaz o jeho vine.